nedeľa 1. decembra 2013

Otvorený list Konferencii biskupov Slovenska

1.12.2013
Bratislava 

Vážení otcovia biskupi,

dovoľte mi v prvom rade uistiť Vás, že nasledujúca kritika Vášho pastierskeho listu nie je zákerným prejavom „Kultúry smrti,“ „Gender ideológie,“ „LGBS hnutia,“  „Ľavicovej kliky“ alebo akejkoľvek inej reálnej či vymyslenej organizácie, ktorej sa mohol tento Váš list týkať.

Píšem Vám ako veriaci človek, ktorý sa hlási k hodnotám katolíckeho kresťanstva a prikázaniam, na ktorých je táto viera postavená. Práve z tohto dôvodu Vás musím upozorniť, že nepoznám azda žiadneho človeka, ktorý by nebol pobúrený vyjadreniami, ktoré sa túto nedeľu z Vašej iniciatívy čítali vo všetkých katolíckych kostoloch na Slovensku.

Pokúsim sa zhrnúť, prečo tento Váš prejav považujem za zlý a pomýlený:

Agresívny a urážlivý tón
V prvom rade, nepamätám sa, že by niekedy skĺzol oficiálny prejav Cirkvi do takejto roviny. Nemyslím si, že by ste mali akýkoľvek dôvod či právo dehonestovať názorovú opozíciu označeniami ako „sodomský paškvil.“

V žiadnom prípade Vám neupieram právo argumentovať a vysvetľovať, ale zároveň máte povinnosť voliť slová tak, aby ste zachovali dôstojnosť organizácie, ktorú zastupujete. Urážky sú vyhradené ľuďom, ktorí chcú pobúriť, alebo zakryť, že im dochádzajú argumentačné nástroje.
Pokiaľ napriek zázemiu a prostriedkom, ktoré sú dopriate Katolíckej cirkvi na Slovensku, nedokážete dialóg rozvíjať v dôstojnej rovine, je to v prvom rade Vaše zlyhanie.

Neprijateľné zjednodušovanie
Otázky hodnoty ľudského života, problematika homosexuálnych zväzkov, či napríklad kultúrny význam Dúhových pochodov, sú komplikované témy. Musíme sa na ne pozerať náboženskou, filozofickou, sociologickou, vedeckou, medicínskou aj ľudsko-právnou optikou. Označenie „Kultúra smrti“ však naznačuje, že žiadny dialóg nie je možný, je to vyhlásenie absolútnej vojny názorovej opozícii a manipulácia najhrubšieho zrna. 
Podobné nálepkovania sú vlastné všetkým autoritatívnym režimom a spoločenstvám, ktoré si hľadajú svojho „triedneho nepriateľa,“ „židovskú lobby“ alebo „maďarského iredentistu.“

Spolu s emocionálnym apelom v zmysle „ohrozenia našich detí“ je to propagandistická rétorika ako vystrihnutá z učebnice manipulácie. Keďže tému odlíšenia presviedčania a manipulácie som niekoľko rokov učil na vysokej škole, vyslovene ma zarmucuje, že som si ukážkový príklad z nejakého dôvodu vypočul na prvú adventnú nedeľu.

Zastieranie problémov
Prekrývanie jednej témy inou je v politike bežnou praxou. Som nerád, že rovnakú stratégiu musím konštatovať aj vo Vašom prejave. Po tom, ako ste komunikačne podcenili otázku odvolania arcibiskupa Bezáka, či nezaujali postoj voči narastajúcej politike extrémizmu na Slovensku, je možné interpretovať takúto komunikačnú atómovú bombu len ako snahu docieliť, aby ľudia prestali rozmýšľať nad tým, čo ste, pri všetkej úcte, nezvládli. 
Obávam sa však, že bez zodpovedného doriešenia problémov na Slovensku len málokto bude ochotný priznať Vašej snahe akýkoľvek dobrý úmysel či morálny kredit.

Nedostatok lásky
Nikto Vám ani mne nemôže uprieť právo na videnie sveta cez učenie Ježiša Krista. Avšak, ste si istí, že skutočne dávate svetu jeho posolstvo?  Pretože Váš pastiersky list v ničom nepripomínal správanie nášho Boha voči ľuďom, ani voči tým, ktorých nazýval hriešnikmi. 

Katechizmus, teda oficiálne učenie Cirkvi, hovorí okrem iného o osobách s preferenciou rovnakého pohlavia aj toto: „Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim.“ (strana 569, SSV, Trnava 1999) Je absolútne prirodzené, že ľudia každého založenia sa domáhajú toho, čo vnímajú ako svoje práva, a kým je tu priestor na diskusiu, či im niektoré prirodzené práva nie sú upierané, nemáte právo zamiesť diskusiu pod koberec zaťažený oloveným pomenovaním „Kultúra smrti.“

Účel nesvätí prostriedky
Vetu „Účel nesvätí prostriedky“ sme si na hodine náboženstva museli napísať do zošita veľkými písmenami a podčiarknuť. Určite je to už nejaká doba, odkedy ste naposledy videli svoje zošity z náboženstva, preto mi dovoľte Vám toto pravidlo pripomenúť.
Ani pri sledovaní najlepšieho cieľa nemáte morálne právo používať prostriedky, ktoré rozsievajú strach, zlo, paniku a pobúrenie. Pretože práve toto boli plody Vášho dnešného listu.

Ak máte dojem, že Vaše pastierske listy doteraz vyvolali len malý ohlas, hľadal by som problém v ich podobe. Dlhé a komplikované vety, nevhodné na čítanie pred zhromaždením, sú možno vhodným nástrojom internej komunikácie, ale garantujem Vám, že bežný človek im nedokáže venovať pozornosť a pastiersky list namiesto kázne vníma ako premárnenú príležitosť. Radikalizácia vyjadrení v tomto pastierskom liste síce zdvihla nejednu klesnutú hlavu, žiaľ však kvôli krúteniu, nie prikyvovaniu.

Komunikačné zlyhanie
Na záver chcem povedať, že Váš prejav nepovažujem za zlyhanie len v morálnej, ale aj profesionálnej rovine. Ako človek zodpovedný za komunikáciu by som svojho zamestnanca za takýto prejav v lepšom prípade pokutoval, v horšom by som sa s ním nadobro rozlúčil. 
Hoci tento pastiersky list bol podpísaný unanimisticky „biskupmi Slovenska,“ v mene podobne zmýšľajúcich kresťanov si dovoľujem žiadať, aby bol voči jeho konkrétnemu autorovi a schvaľovateľom vyvedený postih v profesionálnej rovine, a aby tento človek naďalej nemal právomoc vyjadrovať sa v mene Konferencie biskupov Slovenska.

Verím, že tieto moje riadky prijmete s otvorenou mysľou napriek (či vďaka) priamočiarosti a úprimnosti, ktoré som do nich vložil. Napísal som ich s presvedčením, že ako plnoprávny člen katolíckej cirkvi mám povinnosť upozorniť na to, čo považujem za zlé a nesprávne a v rámci svojich možností sa to snažiť napraviť. 
Som zvyknutý na to, že mnohé postoje a pravdy vyplývajúce z učenia Cirkvi musím v dnešnej spoločnosti obhajovať, dokazovať svojím správaním, či citlivo vysvetľovať. Pevne však verím, že toto je posledný raz, čo pociťujem potrebu sa ľuďom za správanie Cirkvi ospravedlňovať.

S úctou

                                                                                     Michal Brat